Inscenácia Šeptuchy vznikla na základe dramatizácie rovnomennej a oceňovanej knihy Aleny Sabuchovej. Kvalitnú literatúru tvorivý tím na čele s režisérkou Marianou Luteránovou pretvoril na pozoruhodnú inscenáciu, ktorá približuje životy obyvateľov v Podlasí, špecifickom kraji na východnej hranici Poľska, známom najmä tým, že tam žijú šeptuchy – ľudové liečiteľky. Inscenácia poukazuje na niekedy až nezmyselné spojenie viery v tradičné liečiteľstvo a náboženskej viery, to všetko na pozadí moderného sveta. Hoci je Podlasie vzdialené od veľkomiest, aj tam prenikli výdobytky modernej doby, ako sú Bravo, Esmeralda či trhy, kde sa predávajú héliové balóniky. Príbeh sa sústreďuje okolo dvojice kamarátok Aliny a Doroty, ktoré do tohto sveta plného kontrastov vstupujú s tínedžerskou drzosťou, ale aj podozrievavým zdravým úsudkom.
Inscenácia zachytáva humornosť tých najabsurdnejších momentov, zároveň však život na Podlasí a samotné šeptuchy neromantizuje – práve naopak, poukazuje na nebezpečenstvo viery v šarlatánstvo, ktoré tieto ľudové liečiteľky predstavujú. Inscenácia predstavuje výrazný a ambiciózny posun v tvorbe Spišského divadla, ktoré sa na festivale predstaví po dlhšom čase.
Inscenácia získala Cenu bratislavského diváka na festivale Nová dráma / New Drama 2024.
Dramaturgia: Miro Dacho
Scéna: Juraj Poliak
Kostýmy: Alžbeta Kutliaková
Hudba: Martin Husovský
Mariana Luteránová vyštudovala divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Na počiatku svojej kariéry pracovala v režijnom tandeme s Jánom Luteránom. Spolupracuje s viacerými divadlami na Slovensku. Venuje sa aj iným formám divadla, s orchestrom Musica aeterna pravidelne pripravuje letné barokové opery pod holým nebom.
Dramaturgia: Miro Dacho
Scéna: Juraj Poliak
Kostýmy: Alžbeta Kutliaková
Hudba: Martin Husovský
Mariana Luteránová vyštudovala divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Na počiatku svojej kariéry pracovala v režijnom tandeme s Jánom Luteránom. Spolupracuje s viacerými divadlami na Slovensku. Venuje sa aj iným formám divadla, s orchestrom Musica aeterna pravidelne pripravuje letné barokové opery pod holým nebom.
Šeptuchy sú veľmi príjemným prekvapením. Aj keď možno inscenácia nedokázala v plnej miere zachytiť atmosféru Podlasia tak, ako sa to podarilo Sabuchovej v knihe, ide o jeho zrozumiteľné scénické pretlmočenie. V repertoári Spišského divadla tak pribudol titul, ktorý láka na papieri a nesklame ani na javisku.
Barbora Forkovičová: Tam, kde vonia kadidlo a v telke ide Esmeralda.
In: mloki.sk, 17. 12. 2023
Štruktúrne nejednoduchú textovú predlohu s panoptikom postáv a postavičiek a množstvom mikropríbehov pre potreby tvorivého tímu a Spišského divadla zdramatizovala autorka a dramaturgička Lucia Mihálová. Zvolila vhodný princíp zjednodušovania sujetu a absorpcie postáv, čím dosiahla divadelnosť a dramatickosť epického príbehu. Podarilo sa jej zachovať uveriteľnosť postáv a dosiahnuť ich plastickosť, pričom oblúk tohto lineárneho príbehu má stále pevné kontúry, hoci je vsadený do dramaticky vystavaného rámcovania, keď sa na úvod vykreslená situácia vyjasní až v samotnom závere hry.
Hana Rodová: Plynutie príbehu je ako tečúca rieka.
In: monitoringdivadiel.sk, 29. 1. 2024
Tvorcovia však veľmi umne a vynaliezavo dodali abstrakcii knižného príbehu svojráznejší ráz. Výsledkom dobre fungujúcej synergie jednotlivých inscenačných zložiek je vtipné, nápadité, rytmické, výtvarne bohaté a vizuálne príťažlivé dielo, za ktorým sa oplatí do Spišskej Novej Vsi vycestovať aj z opačného konca republiky.
Zuzana Timčíková: Nostalgia, gýč a vďačnosť, že dnes žijeme inak.
In: kød 2/2024
Dramaturgia: Miro Dacho
Scéna: Juraj Poliak
Kostýmy: Alžbeta Kutliaková
Hudba: Martin Husovský
Mariana Luteránová vyštudovala divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Na počiatku svojej kariéry pracovala v režijnom tandeme s Jánom Luteránom. Spolupracuje s viacerými divadlami na Slovensku. Venuje sa aj iným formám divadla, s orchestrom Musica aeterna pravidelne pripravuje letné barokové opery pod holým nebom.