Na festivale Dotyky a spojenia sa Alžbeta Vrzgula predstavila ako jedna z troch režisérok inscenácie Tel3gram Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Podľa nej by feminizmus mal byť samozrejmosťou, a aj preto dostala v jej časti väčší priestor Hana Gregorová než Tajovský, po ktorom je toto divadlo pomenované.
V poslednom čase pomerne často experimentuješ s formou. Príkladom je inscenácia Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny, kde herecká alternácia prináša rozšírené pole interpretácií, ale aj najnovší Eden, v ktorom pracujete s variáciou diváckeho zážitku. Čo ťa vedie k takémuto prístupu?
V prvom rade chcem, aby práca bavila a zaujímala mňa. Aj počas tejto sezóny, ktorú som mala so štyrmi premiérami zatiaľ najplnšiu, som sa snažila jednotlivé procesy ozvláštňovať a zostať v strehu. To je môj interný dôvod, ale zároveň to nevnímam ako formalizmus. Forma pre mňa vždy úzko súvisí s obsahom. Ak si obsah vypýta špecifickejšiu formu a viem ho zhmotniť, idem touto cestou.
Formálne zaujímavá je aj inscenácia Tel3gram, keďže ide o trojréžiu. V čom bol pre teba tento proces špecifický?
Áno, do tohto experimentovania môžeme zaradiť aj Tel3gram. Tento triptych prišiel ako zadanie od divadla a my sme sa rozhodli, že hoci sa tri časti budú líšiť obsahom a prístupom k herectvu, to, čo ich zjednotí, bude výtvarná stránka. V tom istom priestore sa stretávajú tri rôzne obsahy a réžie. Zaujímavou a špecifickou skúsenosťou bola potreba nájsť prieniky medzi vlastnou a ostatnými časťami, pretože divák sleduje inscenáciu bez pauzy a daný celok musí mať oblúk, vnútornú gradáciu. Nemôžeme sa dodatočne vyhovárať, že každá z nás si to robila sama. V určitom bode sme sa s kolegyňami stretli a pozerali na to spoločnými očami.
Ako režisérka pôsobíš najmä v nezriaďovaných divadlách. V čom je pre teba iné tvoriť v kamennom divadle alebo na objednávku?
Objednávka od divadla a práca so súborom je pre mňa iným typom výzvy. Snažím sa udržať si seba a preniesť svoje postupy do tohto prostredia. Vôbec sa tomu nebránim ani to nevnímam ako obmedzenie, skôr naopak. Skvelé je, keď divadlo prichádza so zaujímavou ponukou z hľadiska obsahu. Oveľa viac mi záleží na téme než na tituloch, takže keď mám slobodu vo výbere, rada budem tvoriť kdekoľvek.
Vnímaš rozdiel pri práci s autorskými textami oproti už existujúcim dielam?
Nerobím veľmi interpretačné divadlo, aj keď v niečom také určite je. Napríklad v Edene sa interpretácia deje priamo pred očami diváka, a práve to ma na tom zaujíma. Nejde o interpretáciu, ktorá vzniká nad stolom v rámci inscenačného tímu a následne stojí pred divákmi hotové dielo. Skôr sa pokúšame exponovať čaro divadla, keď ukazujeme, že svet sa dá vnímať miliónmi spôsobov. Takto by som asi opísala svoj vzťah k interpretačnému divadlu, inak rozdiel v práci s autorskými a existujúcimi textami nevnímam. Rada do nich zasahujem, dopĺňam ich kontrapunktom iných textových materiálov. Svojím spôsobom som remixér.
V Tel3grame kladieš dôraz najmä na Hanu Gregorovú, nie Tajovského. Čo pre teba znamená feminizmus v divadle? Považuješ sa za feministickú režisérku?
Áno. Myslím si, že by bolo skvelé, keby dnes každý režisér či režisérka o sebe povedali, že sú feministickí. Nie je to však niečo, čo by som si dala na vizitku, lebo to beriem ako samozrejmosť. Hana Gregorová je fascinujúca osoba. Myslím, že v rámci našich inštitúcií, verejne opakovaných pamätí či udalostí, ktoré si pripomíname a sú naviazané najmä na mužov, by sme si mohli konečne začať pripomínať aj ženy. Už je ďaleko za najvyšším časom.
Ako vnímaš reflexiu súčasnosti očami histórie?
Myslím, že je to tak trochu hľadanie návodu alebo mapy, ako čítať a žiť súčasnosť. Prirodzene sa obraciam k minulosti, pretože si myslím, že sa stále deje to isté dokola. Pozorným čítaním minulosti sa môžeme lepšie navigovať v súčasnosti.
Opakovane využívaš divadlo na tlmočenie aktuálnych spoločenských problémov. Vieš si predstaviť robiť aj divadlo, v ktorom sa oddychuje?
Myslím, že spojenie aktívny oddych je prítomné v rôznych častiach života človeka, takže aj divadlo by sme tak istým spôsobom mohli vnímať. Mozog šrotuje, ale príde osviežený novými myšlienkami. A to ma baví.
Za rozhovor ďakuje
Ivana TOPITKALOVÁ